Riešenie odtokových problémov z dažďových vôd

    Stále častejšie sa rozrastajúce mestá stretávajú s problémom, ako odviesť dažďovú vodu zo spevnených plôch na ich okraji. Malé priemery kanalizačných vedení nedovoľujú odviesť potrebné množstvá, rekonštrukcia kanalizačnej siete je nad ich ekonomické možnosti a v miestach vzniku prívalu je nedostatok miesta pre výstavbu záchytných nádrží. Podobná situácia nastáva i na súkromných a verejných pozemkoch rovinatých území Podunajskej a Východoslovenskej nižiny v bezspádových oblastiach s vysokou hladinou spodnej vody, pri neexistencii, alebo nedostatočnej účinnosti dažďovej kanalizácie.

Riešenie tohoto problému je limitujúce pre ďalší rozvoj územia. Ideálnym riešením je využitie systému "Voštinových blokov"

Príklady použitia:

Popis a funkcia:

Bloky spravidla o rozmeroch 1000 x 2000 x 480 mm majú priestorovú štruktúru s akumulačnou schopnosťou až 95% svojho objemu. Sú zároveň i dostatočne únosné po stránke statickej a tak je možné z nich vytvoriť i nosnú vrstvu pod napr. spevnenými plochami, parkovacími plochami ap. Táto vrstva potom môže plniť hneď niekoľko funkcií. Akumulovať vodu a potom ju kontrolovane vypúšťať ďalej do kanalizácie, alebo toku, akumulovať vodu k jej ďalšiemu využitiu, alebo akumulovať vodu v miestach pomalšieho vsaku a umožniť tak postupný vsak celého objemu.

Stavba

Bloky sa ukladajú na horizontálnu vrstvu štrku o hr.15 cm, ideálny je vymývaný štrk s veľkosťou zŕn 32 mm napr. 16/32.
Dôkladné zhotovenie vrstvy štrku je nutnosťou. K optimálnemu rozdeleniu pritekajúcej vody sa použijú napr. rúrky DN 300. Potrebná hrúbka vrstvy vyplýva z priemeru rúrky a vrstvy nad rúrkou 100 mm. Pri viacvrstvovom ukladaní voštín je  ich treba  uložiť dôkladne. Maximálny priestor medzi blokmi musí byť do 20 mm. Bloky voštín musia byť obalené v špeciálnej fólii. Túto fóliu je možné nahradiť vodotesnou fóliou. Tým vzniká efekt vodotesného zásobníka.

V prípade upevnenia fólie na vrchnej strane bloku voštín je potrebné zhotoviť nad voštiny tzv. odvetrávaciu vrstvu zo štrku o zrnitosti od 32 mm. Odvetranie je možné riešiť i odvetracími rúrkami.

Nidaplast disponuje veľkou akumulačnou kapacitou, ktorá je 95% t.j. 950 l vody/m³ priestoru. Napr. v porovnaní so štrkom je to 3-4x väčší objem akumulácie. Tým je možné zabezpečiť zachytenie dažďových vôd i v obmedzených priestoroch. Výhodou teda je, že nie je nutné budovať veľké výkopy. Ďalšou výhodou je, že inštalácia voštín nie je náročná na mechanizáciu, čím šetrí náklady na zhotovenie stavby. Uzavretie pórov netkanou textíliou chráni bloky pred zanášaním.

Vďaka plástovitej štruktúre majú voštiny mimoriadne vysokú pevnosť a odolnosť. Preto je možné použiť voštiny i pod parkovisko s prevádzkou nákladných automobilov (viď mechanické vlastnosti). Maximálna vrstva zeminy nad voštinami je 1,8 m (pri mernom zaťažení 20 kN/m3. Naopak už pri prekrytí 30 cm je možné použiť zhutňovacie stroje a teda i prejazdnosť. Po zhutnenom povrchu potom už môžu jazdiť i stavebné stroje. Okrem toho má náplň i vysoký uhol trenia blokov medzi sebou navzájom - 24o, takže nedochádza k posunu vrstiev blokov navzájom i pri plnej prevádzke.
Ako voštiny, tak i krycie textílie vykazujú vysokú chemickú odolnosť. Voštiny sú odolné ako proti vode, tak i proti uhľovodíkom, kyselinám i lúhom. Nie sú živnou pôdou pre baktérie, prostredím pre hlodavcov a nepodliehajú biologickému rozkladu. Okrem toho sú neutrálne voči podzemným vodám, ťažko zapáliteľné a je ich možné až tri mesiace bez problému voľne skladovať.

    PROJEKTOVANIE, OSÁDZANIE, MONTÁŽ

Ako nadimenzovať potrebný objem voštinových blokov

Výpočet objemov dažďových vôd pre ich zadržanie sa tradične robí podľa metódy výpočtu dimenzovania akumulačných nádrží.
V prípade potreby presnejších alebo zložitejších výpočtov, ktoré sa týkajú zvláštnych miestnych zrážkomerných podmienok, je nutné konzultovať špecializované pracoviská.
Akonáhle  je tento objem určený, na prevedenie s voštinami je nutné počítať s akumulačnou schopnosťou 95%.

Princíp fungovania

    Zachytená dažďová voda je privádzaná do rozdeľovacej šachty pred „nádržou“ s voštinami jedným zberným potrubím s maximálnym prietokom Qc s ohľadom na priemer, povahu a spád.

Rozptýlenie tohto prietoku prebieha v drenážnej vrstve, umiestnenej pod blokmi voštín, prostredníctvom drenážnej siete. Podľa hydraulických pomerov, počtu drénov, ich charakteru, rezu a spádu zaisťujú drény max. prietok Qd. Drény, v ktorých sa nachádzajú štrbiny, majú tzv. priesakovú schopnosť prietoku Qf.
Maximálny povolený odtok z retenčnej nádrže je Qe.
Aby sme sa vyhli zbytočnému zanášaniu systému nečistotami z dažďových vôd, musia byť súčasne splnené tieto dve nasledujúce podmienky pre prietok:

Qd >alebo = Qc (celý maximálny prietok Qc musí byť odvádzaný drénmi)
Qf >alebo = Qd- Qe (všetka akumulovaná voda musí byť schopná preniknúť štrbinami drénov)

Podklady k dimenzovaniu drénov obsahuje príloha I.
Pre malé prietoky (menšie než Qe) dodajme, že dažďová voda nepreniká do voštín, ale odteká priamo  do odtoku alebo stačí vsakovať.
Akonáhle sa nádrž vyprázdňuje, prebieha evakuácia vôd buď priamo do pôdy, alebo prostredníctvom siete drénov, ktorá tak funguje v opačnom smere.
Vzhľadom k veľmi slabým vertikálnym rýchlostiam vody vo voštinách, nebrzdia voštiny ani plnenie ani vyprázdňovanie. Úlohu regulátora tu hrá veľkosť odtokového prietoku, ktorým je buď škrtený kapacitný otvor na odtokovej kanalizácii alebo priepustnosť pôdy pre vsak.

Ďalšie informácie o inštalácii, cenách, technických a obchodných podmienkach na vyžiadanie.